www.espero.sk


M. Repka : Nie sme bezmocní – Ni ne estas senpovaj

Ukážka zo str. 102 – 109

No a sme pri konceptoch. Charakterizovať koncept nie je zložité, intelektuálne pochopiť, čo je koncept, intelektuálne rozoznať klady a zápory konceptov tiež nie je ťažké, napriek tomu je veľmi ťažké, ba pre väčšinu ľudí až nemožné, zbaviť sa otroctva konceptov, oslobodiť sa od reťazí, ktoré človeka pútajú ku konceptom. Napriek tomu nám však nič iné neostáva, ak chceme naozaj účinne podporiť mier.

Intelektuálne pochopenie záporov konceptov je prvá vec, o ktorú sa musíme pokúsiť. Takže to hneď aj skúsime. Začneme tým, že si jasne vysvetlíme, čo je koncept. Potom si vysvetlíme klady a zápory konceptov a napokon spôsob, ako sa od konceptov oslobodiť. (Podrobnejšie informácie na túto tému nájdete v knižke „Fenomén múdrosť“)

Čo je teda koncept? Koncept je všetko to, čo sa prejavuje v našom vedomí. Predstavme si čisté vedomie, neprejavené, ako úplne prázdny dom. Nie je v ňom nič, len zástrčky na elektriku, kúrenie a holé steny. Je to nezariadený dom. Taký dom v sebe obsahuje všetky možné spôsoby zariadenia. Ak si nezariadený dom zasadíme do vesmíru, potom kdekoľvek vo vesmíre si ho inteligentné bytosti, ktoré ho budú chcieť obývať, zariadia po svojom. A v ktoromkoľvek čase to urobia, vždy to opäť urobia po svojom. Urobia práve to, čo je v tom čase pre ne najvýhodnejšie. Na úrovni planéty Zem to znamená, že v staroveku by ľudia zariadili neobývaný dom inakšie ako v stredoveku alebo dnes. A aj dnes by ho inak zariadili ľudia na severe ako ľudia na juhu, inak príslušníci mongolského národa a inak príslušníci slovenského národa. Inak by ho zariadili bohatí a inak chudobní, inak vzdelaní a kultivovaní ľudia a inak nevzdelaní a nekultivovaní ľudia. Stále by išlo o ten istý nezariadený dom. Každému by umožnil realizovať jeho predstavu o tom, ako by mal vyzerať dobre zariadený dom. Keby bol však tento dom zariadený, možno by sa našiel niekto, komu by jeho zariadenie vyhovovalo, no väčšine rozhodne nie. Niektorí by vymenili časť zariadenia, niektorí by najprv všetko vyhodili a potom si ho zariadili po svojom. Čiže prázdny dom umožňuje človeku zariadiť si ho výhodnejšie, ako plný dom. Preto je najlepšie plný dom najskôr vyprázdniť. Len prázdny dom v sebe obsahuje všetky možnosti. A takisto len prázdne vedomie v sebe obsahuje všetky možnosti. Vedomie, v ktorom sú myšlienky a predstavy, obsahuje v sebe len rôzne možné kombinácie týchto myšlienok a predstáv. Tak ako v zariadenom dome môžeme iba premiestňovať a rôzne kombinovať už existujúci nábytok, tak aj vo vedomí, ktoré je obsadené myšlienkami a predstavami môžeme iba premiestňovať a rôzne kombinovať už existujúce myšlienky a predstavy.

Vyprázdnenie vedomia od myšlienok a predstáv však nie je až taká veľká práca. Keby bolo totiž vedomie zapratané iba myšlienkami a predstavami, bol by už na svete dávno mier čímsi úplne prirodzeným a vojna čosi jasne zvrátené. To, čo nám sťažuje realizáciu mieru, je vedomie zapratané konceptmi. Koncepty sú aj myšlienky a predstavy, no sú to veľmi veľké koncepty. Sú ako veľké skrine v dome. Tie ľahko zbadáme ako čosi, čo nám znemožňuje zariadiť si dom po svojom. No koncepty vo vedomí sú ako tisíc drobností v zapratanom dome. Skúste sa zbaviť vo svojom dome alebo byte veľkých vecí. To až také ťažké nie je. Stačí jedno väčšie rozhodnutie. No zbaviť sa drobností, ktoré nám to a ono pripomínajú a tak či onak dennodenne slúžia - to je takmer nemožné. A práve tieto drobnosti sú koncepty. Čiže koncept je rozlišovanie medzi dobrom a zlom, spravodlivosťou a nespravodlivosťou, úspechom a neúspechom, životom a smrťou, zdravím a chorobou - teda v podstate každé rozlišovanie je koncept. Minulé, budúce aj prítomné, vlastné aj cudzie, hrubé aj jemné, vzdialené aj blízke, vznešené aj nízke, to všetko sú koncepty. No ani keby sme sa tohto všetkého zbavili, aj tak by sme ešte nedosiahli stav prázdneho vedomia, ktoré je oslobodené od všetkých konceptov. Kým počujeme zvuk, každý zvuk je iba koncept, každý obraz je iba koncept, aj chuťové vnemy sú iba koncepty, aj všetky vône a pachy sú iba koncepty, aj pocit vnímaný telom je iba koncept. Ale ani to ešte nie je všetko, lebo kým mysľou čokoľvek chápeme, kým sa usilujeme vyprázniť vedomie od konceptov, aj táto snaha je iba koncept. Takže toto mám na mysli, keď hovorím, že treba dosiahnuť taký stav vedomia, v ktorom nie je ani jeden jediný koncept. Čisté vedomie je teda totožné s neprejaveným vedomím, s vedomím, ktoré v sebe obsahuje všetky možné prejavy.

Pomocou konceptov nie je možné spoznať neprejavené vedomie. Neprejavené vedomie možno dosiahnuť iba dokonalou relaxáciou. Keď sa vedomie ustáli, úplne upokojí, koncepty zmiznú sami od seba. Ako voda, ktorú nikto nečerí, je čistá a priezračná, tak je aj vedomie, ktoré nič nečerí, čisté a priezračné. Kým to tak však nie je, každé rozhodnutie, ktoré urobíme s rozčereným vedomím, je znečistené a ovplyvnené tým, čo v sebe práve obsahuje. Vedomie rozčerené pamäťou (všetkými našimi vedomosťami a skúsenosťami), asociáciami, názormy, ideami, očakávaním, obavami a chcením skresľuje naše vnímanie skutočnosti, preto takto ovplyvnení nie sme schopní objektívne posúdiť situácie. To ale znamená, že práve koncepty sú príčinou, že sa ocitáme v sebaklame a zmätku, koncepty sú príčinou, že podliehame ilúziám, a preto konáme zaujato a nesprávne.

Aj je vodná hladina pokojná, verne odzrkadľuje obraz. Ak je rozvlnená, obraz je pokrivený. Meditácia je ako stíšenie vodnej hladiny. Je to stíšenie práce mozgu. Keď je mozog pokojný, verne odzrkadľuje skutočnosť. Koncepty sú pritom tým najjemnejším vánkom, ktorý čerí hladinu vody a ruší pokoj mozgu. Ak sú informácie o skutočnosti, ktoré dostávame, pokrivené, potom je aj naše rozhodnutie pokrivené. Ak je náš proťajšok na tom rovnako, ako si môžeme porozumieť? Meditácia bez konceptov vedie k takému pokoju, ktorý nám umožňuje vidieť neskreslenú skutočnosť, takú, aká naozaj je, a nie, aká chceme, aby bola.

Iba ten, kto nie je ovplyvnený žiadnymi konceptmi, dokáže vidieť skutočnosť takú, aká je. Kto z nás to však dokáže?

Najľahšie je získať schopnosť zastaviť myslenie pri nehybnosti tela. Až potom, keď dokážeme zastaviť myslenie pri nehybnosti tela, lebo sme spoznali myslenie, dokážeme zastaviť myslenie aj v bežnom živote. Ale aj schopnosť zastaviť fantáziu získame najľahšie opäť len pri nehybnosti tela. Až potom, keď dokážeme zastaviť fantáziu pri nehybnosti tela, lebo sme spoznali fantáziu, dokážeme zastaviť fantáziu aj v bežnom živote. No a to isté platí aj pre koncepty. No na rozdiel od myslenia a fantázie, ktorú dokážeme za určitých podmienok zastaviť bez predchádzajúcich skúseností aj v bežnom živote, schopnosť vedome zastaviť a spoznať koncepty môžeme získať iba v meditácii. Správne informácie o správnej meditácii teda nekončia pri myšlienkach a fantázii, ale upozorňujú aj na koncepty.

Pouvažujme teraz a skúsme si v duchu prejsť všetkých známych politikov. Skúsme nájsť jediného, ktorý dokáže rozhodovať neovplynený konceptmi. ...